Tomas Valasek

@lucia_borik :)

@valasekt A zasadne len v krajskych mestach. Urobme to, prosim.

Marián Kéry v parlamente: nie je spravodlivé, že na Slovensku musia ísť ľudia osobne voliť a v zahraničí stačí poslať list. Právo hlasovať si treba zaslúžiť a dokázať záujem tým, že človek pocestuje na veľvyslanectvo. Touto istou logikou by sme mohli dať hlasovacie miestnosti na desiate poschodie paneláku a vypnúť výťah. Keď už tak už.

Dobrá otázka. To je ďalšia “chuťovka”. Politické strany môžu nominovať zástupcov do okrskových volebných komisií na veľvyslanectvách. Ale T. Gašpara povedal, že tí musia mať pobyt v tej danej krajine. A teraz: v oboch ostatných parlamentných voľbách kandidovalo rovnako 25 subjektov. Aká je pravdepodobnosť, že tých 25 strán/hnutí/koalícií nájde vo všetkych 68 krajinách kde sa bude hlasovať niekoho s pobytom, kto ich tam zastúpi? Väčšie politické strany by to možno dali. Tým menším bude fakticky zmarená možnosť nominovať zástupcu a tak pozorovať voľby.

@valasekt Ako to bude so zastúpením strán v komisiách? Občania pri kontrole sčítania?

@rvanmad Vychádza mi to tak, že zrejme bude treba ísť do Štokholmu. Ako Kéry povedal, je to test občianskej hrdosti! [Pre záznam - to bolo myslené ironicky.]

@valasekt Ako maju volit ludia v Norsku, kde zrusili velvyslanectvo

Dnes na Slavíne sme dostali zatiaľ najjasnejšie potvrdenie, že Robert Fico nás ide vytrhnúť z rodiny slobodných, bohatých európskych štátov. Nikdy sa necítill v Európe doma, nepochopil ako funguje, a tak ako tínedžer sa proti nej búri. Keby bolo po ňom, nechá Slovensko napospas osudu, či ho rovno odovzdá Vladimírovi Putinovi, či sa to 5,4 miliónom Slovákom a Sloveniek páči alebo nie. My v Progresívnom Slovensku máme jasno, že patríme do Európy. Že Slováci a Slovenky sú doma vo Viedni či v Prahe, nie v ruských zemliankách. Nie v spoločnosti, kde diktátor zabíja nepohodlných. V zemi, ktorej líder radšej pošle státisíce občanov na smrť, než by si priznal, že jeho útok na Ukrajinu bol nielen zločinom, ale aj chybou. Lebo toto je Putinovo Rusko, do ktorého “objatia” nás všetkych Robert Fico ťahá.

Ak prímerie dohodnuté medzi Iránom a USA vydrží, takto by vyzerala bilancia vojny k dnešnému dňu: Hoci Iránčania si vydýchnu, ich krajina je zdecimovaná. Za 39 dní bolo zasiahnutých vyše 10-tisíc cieľov. Nová vláda je ešte krutejšia ako tá predošlá. Nádej, že vojna prinesie slobodu sa nenaplnila. Hoci sa Severoatlantická aliancia do vojny nezapojila, prehráva. Výroky prezidenta Trumpa na adresu spojencov nabúrajú jej schopnosť odradiť nepriateľov od útoku. Aliancia prežije, ale treba rátať s tým, že riziko útoku sa zvýšilo a pomoc spoza Atlantiku, ak príde, môže prísť neskôr a v menšom rozsahu, než predpoklajú obranné plány. Európania budú musieť veľmi poctivo investovať do vlastnej obrany. Biznis model viacerých krajín Blízkeho východu, ako sú Spojené arabské emiráty, je naštrbený. Športové podujatia, výstavy a podobné zdroje zisku sa vrátia, ale už nebudú nikdy vnímané ako úplne bezpečná destinácia pre investície, napríklad do nehnuteľností. A na záver: najviac utrpela reputácia Spojených štátov ako racionálnej a predvídateľnej krajiny, ako spoľahlivého spojenca, ako obrancu medzinárodného práva a poriadku, a najmä ako kompetentnej krajiny, ktorá vie, čo robí. A teraz pozitíva: Európa si vydýchne. Spolu s Áziou sme najviac zraniteľní, keď prestanú prúdiť ropa a plyn z Blízkeho východu. Už je neskoro na zastavenie inflácie — vysoké ceny energie za ostatných pár týždňov sa premietnu napríklad do cien potravín. Ale prímerie by mohlo byť začiatkom návratu k normálu. V dlhšom časovom horizonte nás čaká rozhodnutie, či ideme sami investovať do námorného loďstva a iných prostriedkov na zabezpečenie toku fosílnych palív z Perzského zálivu, alebo drasticky znížime závislosť na nich. Izrael, na ktorý stále dopadajú iránske rakety, bude nespokojný v tom zmysle, že chcel úplnú zmenu iránskeho režimu a koniec jadrového programu, čo nedostal. Ešte sa preto môže pokúsiť zvrátiť toto prímerie napríklad tak, že Irán vyprovokuje k jeho porušeniu. Na druhej strane, vojna tak oslabila vládu v Iráne, že schopnosť Teheránu ohrozovať Izrael je na niekoľko minimálne rokov mizivá. Za cenu, že na roky stratil podporu verejnej mienky v USA. Budúci prezident tak môže byť historicky najmenej zaviazaný potrebou ho brániť. Už dlhšie stráca podporu na liberálnej strane spektra, najnovšie vidno v krajnej pravici v USA prvky otvoreného antisemitizmu. No najspokojnejšia, obávam sa, bude iránska vláda. Vydržala trojtýždňovú konfrontáciu s najväčšou vojenskou mocou na svete a v regióne, USA a Izraelom. Prežila dekapitáciu celého vedenia. A čo je najhoršie: v niečom vyjde z tohto konfliktu posilnená. Je zrejmé, že hrozbou zatvoreného Hormuzského prielivu si kúpila defakto imunitu proti ďalším útokom. Hrozí tiež, že Teherán začne za preplav lodí účtovať, čo by permanentne pridalo k cenám ropy a plynu. Platiť za túto úplne zbytočnú a predvídateľnú chybu, ktorej zodpovednosť leží na pleciach prezidenta Trumpa, budeme my všetci.

Zatiaľ je to také opatrné, plné podmienok a vzájomnej nedôvery, ale ostáva dúfať, že prímerie v Iráne sa uchytí a že ho obe strany dodržia, a aj Izrael. Pre slovenskú ekonomiku by to bola možno najlepšia správa tohto roka.

Toto je samozrejme nemožné. Ak BBC hovorí, že Chuck Norris umrel tak mi to vychádza tak, že asi umrela BBC.

Ruský sankčný zoznam EU schválený, samozrejme tam zostali aj 2 oligarchovia, ktorých sa Blanár snažil dostať zo zoznamu. Bizarné predstavenie skončilo ako vždy - 🇸🇰 nedokázalo nič, len si zasadilo ďalšiu ranu reputácii v 🇪🇺. Ale Moskva pochváli, chlapci sa aspoň snažili.

@PeterFodor19 Z toho tiež vyplýva, že budú mať dôvod vstúpiť do bojov, ak by mal niekto úplne odlišný nahradiť súčasný režim.

@valasekt Čítal som, že iránsky Azerbajdžánci sú verní režimu. Samotný Chamejní bol Azerbajdžánec ako aj vela vrcholových iránskych politikov.

Od začiatku vojny proti Iránu bije do očí, že Spojené štáty nemajú plán ako premeniť dekapitáciu režimu v zmenu režimu. To sú dve odlišné veci. Ak si režim pripravil náhradu za zabitého lídra, pokojne môže prežiť. Rovnako ako burina znovu vyrastie, keď vytrhnete časť nad zemou. O tom, ako vymeniť ajjatoláhov za prijateľnejšiu vládu doteraz hovoril prezident Trump len v náznakoch, keď opakovane vyzval iránsky ľud, aby sa “chopil príležitosti”. Čím naznačuje, že na rozdiel od Venezuely, kde USA zjavne našli zradcu vo vnútri Madurovej diktatúry, v prípade Iránu očakávajú zmenu zvonku, nie zvnútra — niečo ako farebnú revolúciu, ktorá zvrhne preživšie zvyšky režimu. To sa teoreticky ešte môže stať — najskôr musia Izrael a USA prestať bombardovať Teherán, lebo inak nikto nevyjde do ulíc —, ale aj tento plán (ak sa tak dá nazvať) vždy mal a má jednu obrovskú trhlinu. Predpokladá totiž, že okolité krajiny budú potichu sedieť. A že nevyužijú mocenské vákuum v najľudnatejšej krajine regiónu na dosadenie nimi preferovanej frakcie na perzský “trón”. To ide proti všetkým ponaučeniam z regiónu. Či v Iraku či Sýrii, po páde vlády nasledovala proxy vojna v ktorej sa Rusko, Turecko, Saudi či USA snažili cez nimi spriaznené ozbrojené zložky uchopiť moc. Nie je úplne zrejmé, prečo by to malo byť v Iráne inak. Ak sa táto pesimistická predpoveď naplní, tak po páde vlády nemusí nasledovať konsolidácia moci v rukách alternatívnej politickej sily, ale občianska vojna. To riziko tu vždy bolo, a teraz sa USA rozhodli pre stratégiu, ktorá ho ešte radikálne zvýši. Podľa správ v západných médiách vyzbrojili a idú nasadiť (či už nasadili) kurdské milície z Iraku do bojov v Iráne. Kurdi preukázali veľkú zručnosť v boji s Ruskom podporovaným režimom Assáda v Sýrii; Turecko však ich vzrast vníma ako existenčnú hrozbu pre vlastnú krajinu a bojuju s nimi v Sýrii aj Iraku. Ak by sa Kurdi mali chopiť moci v Teheráne, neostane to bez odpovede zo strany Ankary. Turecko má tiež hranice s Iránom a vie vstúpiť do bojov bez ohľadu na to, či si to USA prajú alebo nie. V momente, keď sa stane zrejmým, že v Teheráne nevládne nikto, resp. že tam prebieha boj o moc bez jasného favorita začnú aj okolité sunitské kráľovstvá hľadať spôsob, ako si v Iráne získať vplyv a moc. Nehovoriac o tom, že v Iráne žije viac Azerbajdžáncov ako v samotnom Azerbajdžáne a ani v Baku nebudú sedieť na zadku ak sa v Iráne spustí občianska vojne. Dekapitácia vlády a zničenie arzenálu krajiny sú vojensky ľahko dosiahnuteľné ciele, nastolenie stabilnej alternatívy je oveľa ťažšie. Možno USA a Izraelu išlo od začiatku len o to prvé. Len potom považujem za mimoriadne nepoctivé voči 90 miliónom Iránčanom vydávať zmenu režimu za účel vojny. A ešte sa ukáže, či následky – minimálne pre Európu, v podobe vlny masovej migrácie a vysokých cien energie — neprevýšia zisky v podobe odzbrojenia či zničenia (už beztak oslabeného) režimu v Iráne.

From the beginning of the war against Iran, it has been striking that the United States does not have a plan for how to turn the decapitation of the regime into regime change. These are two different things. If the regime has prepared a succession plan, it can survive. Just as weeds grow back when you cut the bits above ground. So far, President Trump has only hinted at how to replace the ayatollahs with a more acceptable government. He repeatedly called on the Iranian people to “seize the opportunity.” This suggests that, unlike in Venezuela—where the United States apparently found a traitor within Maduro’s dictatorship—in Iran they expect change to come from outside rather than from within; something like a color revolution that would overthrow the surviving remnants of the regime. That could theoretically still happen—first Israel and the United States would have to stop bombing Tehran, otherwise no one will go out into the streets—but even this plan (if it can be called that) has always had one enormous flaw. It assumes that the surrounding countries will do nothing. That they will not exploit the power vacuum in the most populous country in the region to install their preferred faction on the Persian “throne.” That runs counter to precedents from the region. In both Iraq and Syria, the fall of the government was followed by proxy wars in which Russia, Turkey, Saudi Arabia, or the United States tried to seize power through armed groups aligned with them. It is not entirely clear why Iran should be any different. If this pessimistic prediction proves correct, the fall of the government may not be followed by a consolidation of power in the hands of an alternative political force, but by a civil war. This risk has always been there, but now the United States has chosen a strategy that will exacerbate it dramatically. According to reports in Western media, the US has armed and is preparing to deploy (or has already deployed) Kurdish militias from Iraq into the fighting in Iran. The Kurds have demonstrated great skill in fighting the Russian-backed Assad regime in Syria; however, Turkey views their rise as an existential threat to its own country and it is at war with them in both Syria and Iraq. If the Kurds were to seize power in Tehran, this would not go unanswered by Ankara. Turkey borders Iran and could enter the fighting irrespective of whether the United States wishes it or not. The moment it becomes clear that no one is governing in Tehran—or that a struggle for power is underway without a clear favorite—neighboring Sunni kingdoms will also begin looking for ways to gain influence and power in Iran. Not to mention that more Azeris live in Iran than in Azerbaijan itself, and they will not be sitting idle in Baku if a civil war erupts in Iran. Decapitating a government and destroying a country’s arsenal are militarily achievable objectives; establishing a stable alternative is much harder. Perhaps the United States and Israel only aimed for the former from the beginning. But if that is the case, I consider it extraordinarily dishonest toward the 90 million Iranians to present regime change as the purpose of the war.

Vypukla vojna, máme tisíce občanov na Blízkom východe, mnohé letiská zavreli, ale hádajte, čo rieši minister Blanár?

Tibor Gašpar v parlamente pred chvíľou nazval Generálny štáb OS SR “takzvaným generálnym štábom”. Nemá odpoveď na stanovisko Náčelníka generálneho štábu, že MiGy boli nepoužiteľné, tak napadne inštitúciu ako takú. Nič im nie je sväté.

@AroKugi Na Poľsko platí v podstate presne to isté čo na Moldavsko. Poľsko neobmedzuje možnosť hlasovania len na veľvyslanectvá. Dá sa hlasovať na viacerých miestach. Navyše, Poľsko umožňuje aj voľbu poštou pri všetkých voľbách okrem komunálnych.

@valasekt Zaujímavé, že v Poľsku (teda mimo hraníc) toto funguje. Nechcete sa už inšpirovať? 🤭

Včera som v televízii diskutoval s Jurajom Blanárom, ktorý obhajoval zrušenie voľby poštou zo zahraničia. Vraj v Moldavsku to super funguje cez ambasády. Tu je to, čo minister zatajil: - Moldavsko zďaleka nefunguje LEN cez veľvyslanectvá, lebo tie sú pre mnohých v diaspore ďaleko a nedostupné. V ostatných parlamentných voľbách vláda otvorila rekordných 301 volebných miestností na rôznych miestach v 41 krajinách - keďže ľudom vyšli v ústrety a poctivo s urnami zašli tam, kde naozaj voliči za hranicami žijú (v priemere 7+ volebných miestnosti na krajinu) tak aj volilo veľa osôb (spolu 218 224). Ak by to obmedzili len na ambasády, desaťtisíce by z praktických príčin voliť neprišli (náklady, čas, vzdialenosť). - napriek (relatívne) hustej sieti volebných miestností za hranicami však aj Moldavsko zavádza voľbu poštou (!). A to najmä u veľkých krajín a takých, kde Moldavsko nemá veľvyslanectvo, ale má diasporu. Dôvodom je najmä dopyt po voľbe poštou — a tiež menšie náklady. Je totiž podstatne drahšie vyslať stovky úradníkov do celého sveta aby zabezpečili hlasovacie miestnosti, než pripustiť hlasovanie poštou. - Voľbu poštou zaviedlo Moldavsko v prezidentských voľbách v r. 2024 ako pilotný projekt pre 6 krajín a v r. 2025 rozšírili ďalej (Škandinávia, USA. Kanada, Japonsko, J. Kórea, Austrália, N.Zéland); - Mimochodom, Moldavsko aktívne skúma aj možnosť elektronickej voľby po vzore napr. Estónska, ešte sa však pre ňu nerozhodli najmä pre obavy o bezpečnosť z dôvodu hrozieb zo strany Ruska. Podčiarknuté, zhrnuté: Moldavsko dokazuje presný opak toho, čo tvrdí Juraj Blanár. Že aj keď máte podstatne kvalitnejšiu sieť volebných miestností za hranicami ako zvažuje táto vláda, aj tak je lepšie pripustiť aj možnosť voľby poštou. Lebo inak pripravujete legitímnych voličov o šancu vyjadriť svoj hlas. Tu niet iného záveru: pointou zvažovanej zmeny nie je nič iné než uprieť možnosť voľby zo zahraničia ľuďom, ktorých táto vláda z krajiny vyštvala svojou nekompetentnosťou a teraz sa bojí ich hlasov. A chcú na tento podfuk preflákať milióny presne v čase, keď národu v mene konsolidácie dvíhajú dane a znižujú príjmy.

@adamznasik2 PS: ta3.com/relacia/103555… SaS: facebook.com/galek.sk/video…

@adamznasik2 Adam, povedalo včera aj PS aj SaS, my priamo pod oknami SEPS.

Keby som bol zlý opozičník, každému na tomto zozname by som oznámil, že keď škoda za tupé poslúchnutie politického pokynu v rozpore so zákonom vyrobí škodu 133001 Eur, podám na každého z nich trestné oznámenie za úmyselné spôsobenie škody veľkého rozsahu.