cibula_igor

SLOVENSKÉHO PREMIÉRA POVAŽUJÚ V BRUSELI ZA NESPOĽAHLIVÉHO PARTNERA   Premiér Robert Fico pôjde na oslavy Dňa víťazstva 9. mája v Moskve, čo prezentuje predovšetkým svojim voličom ako pietnu spomienku na vojakov Červenej armády, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovaní našej vlasti.  Zdôrazňuje, že ide o akt historickej úcty a prejav jeho suverénnej zahraničnej politiky. Ficova návšteva Moskvy sa neuskutoční pri príležitosti nejakého okrúhleho výročia ukončenia II. svetovej vojny. Pamiatke bojovníkov Červenej armády by sa mohol pokloniť na ktoromkoľvek pietnom mieste na Slovensku - od Dukly až po bratislavský Slavín. V prvom rade je to Ficova demonštrácia politickej náklonnosti voči autokratickému režimu prezidenta Vladimíra Putina, ktorého najmä v Európe vnímajú ako strojcu agresie proti Ukrajine; jeho propagandisti pestujú fóbiu proti Západu - ba dokonca vyhrážajú sa európskym metropolám jadrovými zbraňami. V takomto kontexte je pochopiteľné, že ani jeden z premiérov či prezidentov krajín Európskej únie - s výnimkou Roberta Fica – na Putinovu propagandistickú ceremóniu do Moskvy nepríde. Fico svoju definíciu suverénnej zahraničnej politiky  vysvetľuje rétorickou frázou o zahraničnej politike „na všetky štyri svetové strany.“ Táto metafora nie je Ficov originálny výmysel, pretože už francúzsky prezident generál Charles de Gaulle prišiel v roku 1959 s myšlienkou „stratégie všetkých azimutov.“ Jej podstata spočívala v nezávislej jadrovej sile Francúzka, odmietnutí byť satelitom Spojených štátov, odchode z vojenských štruktúr NATO a nadviazaní spolupráce so Sovietskym zväzom a s Čínou.  De Gaulleova doktrína balansovania medzi Západom a Východom sa opierala o fakt, že Francúzsko bolo jadrovou veľmocou s významným politickým a ekonomickým potenciálom. Pritom však de Gaulle favorizoval „západný“ azimut,“ čo dokazuje jeho výrazný akcent na francúzsko-nemecké zmierenie, ku ktorému došlo v roku 1963. Na pozadí uvedených súvislostí Ficova rétorická floskula o zahraničnej politike „na všetky štyri svetové strany“ slúži iba na zavádzanie trochu jednoduchších ľudí, pretože malá krajina, ako je Slovensko, nemá vojenský ani ekonomický potenciál, aby v geopolitických vzťahoch konala nezávisle a „suverénne.“ Na príklade malých európskych štátov - ako sú napríklad Dánsko, Nórsko alebo Fínsko - možno však ilustrovať, že miera suverenity malej krajiny závisí okrem iného od jej ukotvenia v medzinárodných štruktúrach, schopnosti presadiť sa diplomaticky a tiež od úrovne ekonomickej nezávislosti. Žiaľ, premiér Fico svojou politikou oslabuje pozíciu Slovenska v euroatlantických štruktúrach, šírením ruských naratívov protiukrajinskej propagandy obmedzuje potenciál našej diplomacie a prehliadaním strategického významu Európskej únie ako piliera našej ekonomiky poškodzuje Slovensko. Zásadný rozdiel medzi spojencami Slovenska v NATO a v EÚ a Ficovou garnitúrou spočíva v odlišnom hodnotení situácie na Ukrajine. Vládni stratégovia očakávajú, že vojna na Ukrajine sa skončí tak, ako si to predstavuje prezident Vladimír Putin. Inak si nemožno vysvetliť nevraživý vzťah Ficovej garnitúry - prezidenta Petra Pellegriniho nevynímajúc - k administratíve v Kyjeve. Oproti tomu európski partneri Slovenska sú odhodlaní urobiť všetko preto, aby sa nezávislá Ukrajina udržala a nepodľahla ruskému agresorovi. Väčšina Európanov si uvedomuje, že Ukrajinci dnes bojujú nielen za svoju slobodu, ale aj za to, aby sa obmedzil vojenský potenciál agresívneho Ruska, ktoré otvorene označuje Západ za svojho nepriateľa. Nemožno zabúdať, že keby sa Rusku podarilo dosiahnuť víťazstvo na krajine, Moskva by koncentrovala svoje sily na Moldavsko, Gruzínsko a možno aj pobaltské štáty. orientacia.sk/robert-fico-bu…

PREZIDENT TRUMP SA OCITOL V IRÁNE V PASCI   Britský denník The Telegraph uvádza, že z vojenského hľadiska sa Spojené štáty majú čím chváliť. Tisíce iránskych vojenských cieľov bolo zničených. Ale dosiahnuté ciele sú však menej pôsobivé, ak vezmeme do úvahy staré príslovie Carla von Clausewitza, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami. Americký vojenský a ekonomický tlak na Irán sú prostriedkom k dosiahnutiu cieľa, nie samotným cieľom. Ak americké letecké útoky a blokáda neprinášajú pozitívnu zmenu v rokovacej pozícii Teheránu alebo nemenia strategický kalkul režimu, potom ich nemožno označiť za úspech. Namiesto vystrašeného a kooperatívnejšieho Iránu, ktorý Trumpova administratíva hľadá, čelí režimu, ktorý je rovnako neochvejný ako kedykoľvek predtým. Verejne to neprizná, ale Trump je v pasci. Má možnosti, ale žiadna z nich nie je ideálna a všetky so sebou nesú riziká. V podstate je zaseknutý medzi opätovným spustením vojenskej kampane, ktorej by sa radšej vyhol, a prijatím mierových podmienok s Iránom, ktoré evidentne považuje za neprijateľné, medzi ktoré patrí odloženie iránskej jadrovej otázky na nejaký neurčitý dátum v budúcnosti a tolerovanie nového status quo v Hormuzskom prielive. telegraph.co.uk/news/2026/05/0…

NEMECKÝ KANCELÁR MERZ STRÁCA PODPORU VEREJNOSTI   Ako uvádza nemecký časopis Der Spiegel, neustále klesajúca miera podpory a rastúca frustrácia verejnosti: prieskumy ukazujú stratu dôvery v kancelára. Podľa údajov inštitútu Forsa pre televíziu RTL je 83 % respondentov nespokojných s výkonom Friedricha Merza, zatiaľ čo podľa Forschungsgruppe Wahlen (Výskumná skupina pre voľby) pre televíziu ZDF 65 % hodnotí prácu kancelára ako „dosť slabú.“ Ide o rekordne vysoké negatívne čísla. Podľa politologičky Ursuly Münchovej kancelár Friedrich Merz nikdy nebol zvlášť populárny. Volebný výsledok CDU/CSU v spolkových voľbách bol dosť slabý. Potom neúspešné prvé kolo volieb kancelára ukázalo, že podpora, dokonca aj v rámci jeho vlastnej koalície, bola obmedzená. Navyše, ako opozičný líder Merz robieval veľkolepé vyhlásenia, veľmi hlasno a veľmi sebavedomo. Teraz je súdený na základe týchto sľubov - a realita vládnutia je úplne iná. Podľa názoru Münchovej Friedrich Merz neoslovuje ženy.: „Často na mňa pôsobí ako klasický patriarcha - dokonca aj v rámci koalície. Má tendenciu robiť údajne energické vyhlásenia v zmysle „Budem rozhodovať.“ Tento štýl komunikácie je zastaraný. Merz pôsobí staromódne – a nie v dobrom slova zmysle.“ spiegel.de/politik/deutsc…

VELITEĽKA ŽENSKEJ JEDNOTKY UKRAJINSKÝCH PILOTIEK DRONOV Z POHĽADU PRVEJ OSOBY (FPV) - JANA ZALEVSKÁ  ft.com/content/95f501…

DĹŽKA ŽIVOTA V ZDRAVÍ V BRITÁNII KLESLA O DVA ROKY - AKO JE TOMU NA SLOVENSKU?   Publicista John Burn-Murdoch - ktorý sa venuje v britskom denníku Financial Times analýzam štatistických údajov od ekonomiky cez klimatické zmeny až po sociálne otázky a zdravotnú starostlivosť – upozornil na zaujímavé zistenie. Údaje z Veľkej Británie odhalili, že očakávaná dĺžka života v zdraví“ v tejto krajine za posledných päť rokov prudko klesla. Podľa analýzy think-tanku Health Foundation sa počet rokov, ktoré priemerný Brit strávi v dobrom zdraví, znížil z niečo málo nad 63 v roku 2019 na 61 v roku 2023. Existujú pádne dôvody na obavy, že Veľká Británia môže mať problém s blahobytom ľudí v produktívnom veku. Rozšírenie merania zdravotného stavu obyvateľstva nad rámec binárneho rozdelenia na život a smrť, ktoré predstavuje priemerná dĺžka života, je preto chvályhodným cieľom: musíme zohľadniť kvalitu prežitých rokov. Publicista vyjadril obavu, že použitie všeobecného a nedokonalého meradla so sebou nesie riziko, že obraz toho, čo sa deje zle, skôr zahmlí, než objasní, a tým pádom aj to, kam by sa mali sústrediť snahy o zlepšenie zdravia. Pripájam k tomu poznámku s otázkou, ako je to s meraním zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku a kto získaným údajom na vládnej úrovni venuje pozornosť ? ft.com/content/766eee…

DRONOVÁ DIPLOMACIA PREZIDENTA VOLODYMYRA ZELENSKEHO NA SAUDSKÉHO KORUNNÉHO PRINCA MOHAMMEDA BIN SALMÁNA ZAPÔSOBILA

VOJNA V IRÁNE DÁVA SÚPEROM USA POHĽAD NA ICH PALEBNÚ SILU   Denník The Wall Street Journal uvádza, že vojna v Iráne poskytla Číne, Rusku a Severnej Kórei vzácnu príležitosť zistiť, aké sú schopnosti a obmedzenia amerických ozbrojených síl. Tieto tri veľmoci boli po prvýkrát svedkami nasadenia určitých nových amerických zbraní v boji, vrátane bleskovo rýchlych presných vzdušných úderov podporovaných umelou inteligenciou. Videli však aj to, ako rýchlo USA vyčerpali kľúčovú muníciu, najmä zásoby rakiet Tomahawk s dlhým doletom a protilietadlových rakiet Patriot. A sledovali, ako iránske nízkonákladové drony dokázali ohroziť silne opevnených spojencov USA v Perzskom zálive - čo by mohlo byť potenciálnou výhodou pre Čínu v prípade krízy na Taiwane.  Na otázku, čo si Čína odnáša z iránskeho konfliktu, admirál Samuel Paparo, veliteľ amerických vojsk v Tichomorí, odpovedal Kongresu: „Myslím si, že vidia silu malých, nízkonákladových zbraní.“ Časť iránskej vojenskej techniky je odvodená od čínskej technológie alebo sa opiera o čínske komponenty. To znamená, že Peking by mal veľký záujem o prístup k určitým operačným údajom alebo o pochopenie toho, ako sa napríklad Iránu podarilo zasiahnuť americké vojenské základne v oblasti Perzského zálivu. Rusko získava hlbší pohľad na to, ako si americké zbrane vedú proti iránskym zbraniam s prekrývajúcou sa technológiou dronov. Takýto pohľad je pre Rusko cenný v jeho vojne proti Ukrajine, ktorá je vo veľkej miere závislá od amerických zbraní, alebo v budúcom konflikte proti spojencom USA v NATO v Európe. wsj.com/world/iran-war…

I have just spoken with Slovakia’s Prime Minister @RobertFicoSVK. We need strong relations between our countries, and both of us are interested in this. It was important to hear that Slovakia supports Ukraine’s membership in the European Union and is ready to share its experience of accession. I invited the Prime Minister to visit Kyiv and thanked him for his invitation to come to Bratislava. We also discussed the possibility of a personal meeting in the near future. Our teams will work on scheduling it.

STRATEGICKY PORAZENÝMI VO VOJNE S IRÁNOM SÚ ŠTÁTY PERZSKÉHO ZÁLIVU   Podľa britského denníka Financial Times odchod Spojených arabských emirátov (SAE) z  organizácie OPEC znovu otvára rozpor so Saudskou Arábiou. Vojna proti Iránu preverila spojenectvá a odhalila rozpory medzi spojencami Washingtonu v Perzskom zálive v čase krízy, čím sa urýchlila rekalibrácia vzťahov a bezpečnostných partnerstiev na Blízkom východe a mimo neho. Je možné, že SAE po svojom rozhodnutí odísť z OPEC-u zmrazia svoje členstvo v Lige arabských štátov a Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive. Blok Perzského zálivu vznikol pred 45 rokmi, keď sa menšie arabské štáty snažili vytvoriť jednotný front na zvládnutie hrozby zo strany Iránu po islamskej revolúcii v roku 1979. Teraz však zápasí s tým, že jeho dvaja najväčší a najvplyvnejší členovia sú v spore. „V tejto vojne je obrovská, zvrátená irónia v tom, že tri bojujúce strany - USA, Izrael a Irán - si môžu všetci nárokovať nejaký strategický úspech tu či tam,“ povedal analytik Emile Hokayem z Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúd (IISS). Podľa jeho názoru „čistými strategickými porazenými sú však štáty Perzského zálivu, ktoré nechceli túto vojnu začať ani v nej bojovať.“ ft.com/content/27d986…

SEVERNÁ KÓREA ROZŠIRUJE SVOJ JADROVÝ ARZENÁL   Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) nedávne satelitné snímky Severnej Kórey ukazujú zvýšenú aktivitu v jadrovom komplexe Jongbjon, uvedenie do prevádzky nového ľahkovodného reaktora a dôkazy o tom, že Severná Kórea dokončila - alebo sa blíži k dokončeniu - nového zariadenia na obohacovanie uránu. Nové zariadenie na obohacovanie uránu by bolo druhým zariadením Severnej Kórey a umožnilo by Pchjongjangu rozšíriť arzenál, ktorý sa už odhaduje na 50 jadrových hlavíc. Odborníci tvrdia, že režim urobil pokroky aj v oblasti dopravy hlavíc na cieľ -  novými medzikontinentálnymi balistickými strelami (ICBM). Experti si nie sú istí, či je zariadenie v prevádzke, ale tvrdia, že keď bude, zvýši produkciu obohateného uránu v Severnej Karolíne a v konečnom dôsledku aj jej zásoby jadrových zbraní. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru sa arzenál Severnej Kórey odhaduje na 50 jadrových hlavíc s dostatkom štiepneho materiálu na výrobu až 40 ďalších. Analytici uvádzajú, že stratégia severokórejského diktátora Kim Čong-una je založená na presvedčení, že jadrový arzenál pomáha zaručiť prežitie jeho režimu - a že americko-izraelská vojna proti Iránu toto presvedčenie posilnila. beyondparallel.csis.org/suspected-uran…

MÉMY GENEROVANÉ UMELOU INTELIGENCIOU ZVEREJNILI TRUMP A BIELY DOM

ZELENSKÉHO SNAHA O ČLENSTVO V EÚ NARÚŠA VZŤAHY SO SPOJENCAMI   Ako uvádza britský denník Financial Times, Tvrdý tlak Volodymyra Zelenského na rýchly vstup Ukrajiny do EÚ zvyšuje napätie s európskymi metropolami v čase, keď Washington zvažuje pokračujúcu podporu Kyjeva. Odmietnutie lídrov EÚ urýchliť pristúpenie Ukrajiny vyvolalo frustráciu v Kyjeve, pričom čoraz euroskeptickejšia rétorika Zelenského administratívy podkopáva snahy o nájdenie kompromisu. Nemecký kancelár Friedrich Merz tento týždeň povedal, že nádeje Kyjeva na rýchly vstup nie sú „realistické“ a dodal, že cenou za akúkoľvek mierovú dohodu, ktorá by viedla k členstvu v EÚ, „môže byť to, že časť ukrajinského územia už nebude ukrajinská.“ Francúzsko a Nemecko v posledných týždňoch navrhli postupný proces, v rámci ktorého by Ukrajina získala „symbolické“ výhody a postupný prístup k mechanizmom EÚ výmenou za splnenie reformných míľnikov. Úradníci uviedli, že by to znamenalo najmenej desaťročie pred získaním plného členstva. Zelenskyj nariadil svojim diplomatom, aby s vládami EÚ nediskutovali o takýchto návrhoch ani sa do nich nezapájali a aby hovorili iba o plnom členstve v EÚ. Diplomati a predstavitelia EÚ uviedli, že reformné úsilie krajiny sa znížilo, najmä v kľúčovej oblasti právneho štátu a protikorupčných opatrení. Poukázali tiež na nedodržané termíny v priebehu minulého roka na implementáciu legislatívy, ktorá by Kyjevu umožnila získať lepší prístup na trhy bloku s energiou a priemyselným tovarom. Kyjev tiež odmieta žiadosť Bruselu o zvýšenie daní pre podniky ako podmienku pre vyplatenie časti 90-miliárdovej pôžičky s argumentom, že by to zaťažilo ekonomiku, ktorá už aj tak znáša náklady na vojnu. ft.com/content/4641fc…

MORSKÉ ÚŽINY - DÔLEŽITÉ VODNÉ CESTY ÁZIE

TRUMPOVA VOJNA V IRÁNE DOSIAHLA ÚROVEŇ NESÚHLASU Z ČIAS IRAKU A VIETNAMU   Denník The Washington Post uvádza, že vojna prezidenta Trumpa v Iráne je medzi Američanmi rovnako nepopulárna ako vojna v Iraku počas roku vrcholiaceho násilia v roku 2006 a vojna vo Vietname začiatkom 70. rokov - vyplýva to z prieskumu Washington Post, ABC News a Ipsos , a to uprostred rastúcich ekonomických ťažkostí a obáv z terorizmu v dôsledku vojenskej kampane. Šesťdesiatjeden percent Američanov tvrdí, že použitie vojenskej sily proti Iránu bola chyba, pričom menej ako dvaja z desiatich Američanov veria, že akcie USA v Iráne boli úspešné. Približne štyria z desiatich tvrdia, že boli neúspešné, zatiaľ čo ďalší štyria z desiatich tvrdia, že je „príliš skoro na to, aby sme to mohli povedať.“  Výsledky prieskumov naznačujú všeobecne nepopulárne vojnové úsilie a rastúce ekonomické dôsledky v čase, keď sa Biely dom snaží presvedčiť Američanov, že sa majú lepšie pod Trumpom ako pod demokratmi. Podpora vojny medzi tými, ktorí sa identifikujú ako republikáni, však zostáva vysoká: 79 % tvrdí, že to bolo správne rozhodnutie. Nezávislí, ktorí sa prikláňajú k Republikánskej strane, sú zhruba rozdelení, pričom 52 % tvrdí, že to bolo správne rozhodnutie a 46 % tvrdí, že to bola chyba. washingtonpost.com/politics/2026/…

„PRIDAJTE SA DO ROZHUJÚCEHO BOJA“ - BOLO HESLO NA NÁBOROVOM PLAGÁTE V ROKU 2023. DNES JE NEDOSTATOK VOJAKOV HLAVNÝM PROBLÉMOM UKRAJINSKEJ ARMÁDY.

PODĽA POĽSKÉHO GENERÁLA RUSKO UŽ PROTI NÁM VEDIE VOJNU   Podľa britského denníka The Times hlavný poradca náčelníka poľského generálneho štábu generálporučík Krzysztof Krol povedal, že Rusko už vedie vojnu proti Poľsku a NATO musí na jeho ďalší útok reagovať ráznejšie. „Testujú nás. Oznámili nám, že už proti vám vedieme vojnu. Snažíte sa nás vojensky odradiť. Ale my vás môžeme zasiahnuť, kedykoľvek chceme, v celej spoločnosti, v hĺbke vašich území“ - zdôraznil poľský generál. Jeden z dvoch pokusov o sabotáž poľského železničného spojenia s Ukrajinou z minulej jesene by v prípade úspechu zabil 473 ľudí na cestujúcich v osobnom vlaku. Varšava obvinila Kremeľ z útokov, ktoré zahŕňali odpálenie plastických trhavín pod idúcim vlakom. Generál podotkol, že členovia NATO by mali zvážiť napodobňovanie ruských hybridných akcií, inak ich v dlhodobom horizonte čaká porážka. Krol sa minulý týždeň zúčastnil Kyjevského bezpečnostného fóra, kde vyhlásil: „V Európe sa nediskutuje o tom, kto je najväčšou hrozbou pre európsku bezpečnosť. Z nášho pohľadu sa s Ruskom nebude obchodovať. Rusko je nepriateľ.“ thetimes.com/world/russia-u…

AKÝ NEBEZPEČNÝ BOL V SKUTOČNOSTI RÁD ILUMINÁTOV? Nemecký časopis Der Spiegel pripomenul, že 1. mája 1776 založil nemecký univerzitný profesor Adam Weishaupt v bavorskom Ingolstadte tajnú spoločnosť Iluminátov. Rád bol len jednou z mnohých uzavretých spoločností, v ktorých sa od začiatku 18. storočia zhromažďovali vzdelaní muži, aby si vymieňali myšlienky, vedení hodnotami a ideálmi osvietenstva. Najznámejším príkladom takýchto združení sú slobodomurári, ktorí existujú dodnes. Sú organizovaní v takzvaných lóžach. Aby sa človek stal členom, musí sa prihlásiť. Nasleduje iniciačný proces, ktorý zahŕňa pravidelnú účasť na večeroch pre hostí a hlasovanie členov. Slobodní murári praktizujú obrady a rituály – predtým často veľmi prepracované, mýticky a ezotericky nabité a často spájané so symbolickým oblečením. Neboli a nie sú vo svojej podstate tajnými spoločnosťami, ale nie sú ani „otvorené pre každého“ bez členstva. To ich v rôznych obdobiach robilo podozrivými pre úrady aj verejnosť. Prof. Weishaupt chcel práve týchto slobodomurárov zmeniť zvnútra pomocou iluminátov - a tak položil základy mýtu, ktorý pretrváva dodnes, mýtu o organizácii, ktorá bola spočiatku obvinená z politických cieľov a neskôr dokonca z vôle ovládnuť svet. A to aj napriek tomu, že ilumináti boli v roku 1785 opäť zakázaní. Od roku 2013 sa história tohto legendárneho slobodomurárskeho rádu systematicky skúma vo Výskumnom centre Gotha na Univerzite v Erfurte. spiegel.de/geschichte/ill…

EURÓPA A ČÍNA SPOLUPRACUJÚ PRI VÝSKUME VESMÍRU   Už začiatkom apríla avizovali médiá, že Európa a Čína spúšťajú spoločnú vesmírnu misiu s cieľom študovať, ako magnetické pole Zeme chráni planétu pred škodlivým slnečným žiarením.  Pôvodný termín štartu zo strediska vo Francúzskej Guyane bol 9. apríla 2026, ale musel byť odložený. Kvôli technickému problému jednej zo súčiastok rakety Vega-C bol štart presunutý na 19. mája 2026.  Európska vesmírna agentúra (ESA) ubezpečila, že satelit Smile aj raketa Vega-C zostávajú v spoľahlivom stave. Satelit Smile váži 2 250 kilogramov a po vypustení bude umiestnený na kruhovej orbite vo výške 700 km, odkiaľ sa vlastným pohonom dostane na vysoko eliptickú obežnú dráhu s apogeom 121 000 km a perigeom 5 000 km. Misia Smile je výsledkom spolupráce ESA a Čínskej akadémie vied.  Satelit bude skúmať, ako Zem reaguje na prúdy nabitých častíc a záblesky žiarenia zo Slnka - pomocou röntgenovej kamery na prvé röntgenové pozorovania magnetického poľa Zeme a ultrafialovej kamery schopnej nepretržite sledovať polárnu žiaru až 45 hodín. ft.com/content/a2fd6a…

POCHMÚRNA POLITICKÁ PERSPEKTÍVA PREZIDENTA TRUMPA   Britský denník Financial Times vo svojej analýze doterajšieho pôsobenia Donalda Trumpa konštatuje, že „priepasť medzi Bielym domom a verejnosťou je teraz do očí bijúca.“ Sedemdesiatdeväťročného prezidenta zaťažuje nepopulárna vojna v Iráne, ktorá spustila prudký nárast cien benzínu, čo je dvojitý úder jeho dvom volebným sľubom o žiadnych zahraničných vojenských intervenciách a lieku na infláciu. Medzitým spustil útoky na pápeža Leva XIV. , na sociálnych sieťach sa vykresľoval ako náboženská osobnosť a odvolal tretieho člena svojho kabinetu a ministra námorníctva, čo vyvolalo ďalšie obavy z chaosu a rozkolov v rámci administratívy. Američania si čoraz viac kládli otázku: „Kto je vlastne Donald Trump ? A potrebujeme ešte tohto šoumena?“ Aj po tom, čo si Trump minulý víkend vyslúžil sympatie po ďalšom pokuse o atentát, využil túto udalosť na zdôraznenie potreby svojho obrovského plánu výstavby tanečnej sály v Bielom dome - projektu za 400 miliónov $, ktorý má len malú podporu Američanov. Nedávne prieskumy verejnej mienky boli pre Trumpa pochmúrne. Podľa celoštátneho priemeru RealClearPolitics iba 41 percent Američanov schvaľuje jeho výkon v úrade, v porovnaní s 57 percentami, ktorí s ním nesúhlasia, čo je obrovský 16-bodový rozdiel, ktorý neveští nič zlé pre republikánske vyhliadky v strednodobých voľbách. Politickí prognostici zvýšili očakávania, že republikáni stratia v novembri kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a možno aj nad Senátom. ft.com/content/105062…